Reading...
Play button
Play button
Use LEFT and RIGHT arrow keys to navigate between flashcards;
Use UP and DOWN arrow keys to flip the card;
H to show hint;
A reads text to speech;
130 Cards in this Set
- Front
- Back
|
Max Horkheimer
|
veduci Frankfurtskej skoly. 30-40 roky
|
|
|
Karl Marx, Siegmund Freud
|
vychadzali z nich vo Frankfurte
|
|
|
predstavitelia Frankfurtskej skoly
|
Theodor Adorno, Erich Fromm, Habermas, Horkheimer
|
|
|
Frankfurtska skola
|
kritika kapitalizmu, spolocnosti v dobe industrializacie, vplyvu technologii, ...
|
|
|
Strukturalizmus
|
odmietaju prehnane sustredenie sa na subjekt (Sartrte), beru jazyk ako formu a nie substanciu
|
|
|
Ferdinand de Saussur
|
struktruralistický lingvista, tvrdí, že jazyk nie je substancia ale iba forma
|
|
|
Predstavitelia štrukturalizmu
|
Jacques Derrida, Michel Focault, Jacques Lacan, Levi-Strauss
|
|
|
Postštrukturalizmus
|
-neokonstrualizmus, dekonštruktivizmus
-prekonava strukturalizmus a odmieta jeho systematický prístup a namiesto toho propaguje pluralitu a substituciu signifikantov |
|
|
Predstavitelia poststrukturalizmu
|
Deluze
Derrida Foucalt Lacan |
|
|
Postmodernizmus
|
druha polovica 20, stor.
"koniec veľkych diskurzov" - Lyotard pluralita v popredi fragmentacia vs. celistvost moderny su proti metafyzike, utopiam ideologii |
|
|
Predstavitelia postmoderny
|
Lyotard
Eco Derrida Foucalt Deluze Welsh |
|
|
Predstavitelia kubizmu
|
Braque, Picasso, Léger
|
|
|
Predstavitelia futurizmu
odmietaju setko stare, su nacionalny, prijamju vojnu, pohyb, ... |
Rusollo, Marinetti, Duchamp
|
|
|
Paul Virilo
|
Estetika miznutia
skuma fenomen nedokonaleho vnimania reality subjektom, ktora je determinovana technologiami |
|
|
Jean Baudrilard
|
postmoderna
simulakra hyperrealita moderna = konzum komodit vs. postmoderna= simulacia hier a znakov |
|
|
Michel Foucalt
|
ruptures - diskontinuita dejin - existuju priepasti, ktore su diskretne (moderna -> postmoderna) => kritika racionalizmu a strukturalizmu, že nie je možné dosiahnuť univerzálnu pravdu - velky narativ
dochadza ku zmene paradigmy, ... Slova a veci - problem reprezentacie Episteme |
|
|
Vilem Flusser
|
technicky obraz - dielo v PC je mozne okamzite transofrmovat
fotografia nie je okamzite dekodovatelna ako obraz - tam mozeme vytusit zamer autora, ale fotka je produkovana strojom |
|
|
Gilles Deluze
|
spolupraca s Guattarim
rhyzom bezorganove telo - predstava odputania sa od telesnosti asssamblaz - podstata zivota je v interakcii, spajani |
|
|
Theodor Adorno
|
frankfurt
kritika prerodu spolocnosti v 20, stor truth-content - poznatelny obsah, nie je vycerpany autorom ani recipientom kritika televizie ->nastroj ideologie ludia su ideologiami pohlteny, nevyberaju si ich |
|
|
Walter Benjamin
|
Umelecke dielo v dobe svojej technickej reprezentovatelnosti
-aura - tu a teraz sa straca reprodukovanim -auru ma iba original - umenie sa stava verejnym, to klasicke ale stupa na hodnote fotografia → prvý vynález, pri ktorom začína skutočne a znateľne prevládať výstavná hodnota diela - film → absolútna strata aury UD, keďţe herec hrá pre filmovú aparatúru a nie pre obecenstvo (ako pri divadle), stráca sa teda význam „tu a teraz“; film ďalej divákovi predpisuje svoju interpretáciu uţ napr. pevnou následnosťou obrazov a pod. - tlač → kaţdý čitateľ sa zároveň môţe stať aj autorom (čitateľské rubriky) - maľba → aţ do 19. storočia bolo publikum obmedzené na jednotlivca alebo úzky okruh ľudí – v modernej dobe si ale na maľbu nárokuje celý dav, ktorý sa dostáva taktieţ do pozície kritika/odborníka hodnotiaceho dané UD |
|
|
Lev Manovich
|
2001 Language of new media
1, numericka reprezentacia 2, modularita 3, automatizacia 4, premenlivost 5, transkodovanie |
|
|
Jean Lyotard
|
-koniec velkych narativov
-pluralita vo filozofii -umenie bude bud s pokrivenym vkusom, alebo dojde ku radikalnej vzbure |
|
|
Marshall McLuhan
|
z Toronta!
-vplyv masmedii na myslenie a socialnu kulturu - medium is the message - technodeterminizmus -extenzia ludskeho tela a zmyslov (sval -> auto => mozog -> televizia) ***<-pekne sak :)*** - global village: 1, kmenove obdobie 2, moderne obdobie 3. elektronicke obdobie - electronic man -> global village -chladne vs. horuce media JE TO TAKTO KOKOTI - CHLADNE SU NIZKODEFINICNE MAJU MENEJ stupnov C -> MENEJ informacii a preto zmysly sa zapajaju VIAC - telefon, komiks, TV (bo kulisa?) teple - rozhlas, fotogtafia, film |
|
|
Vznik novych medii - old school
|
2. pol 19.. stor. technologicke inovacie umoznuju vzniku novych medii
|
|
|
1. FOTO camera obscura
|
1826 Niecpe
|
|
|
1. Daguerrotyp bez kopirovania
|
1837 Daguerre
|
|
|
Metodia kopii fotografie? krajky?
|
1837 Talbot
|
|
|
Chronofotografia Kon v pohybe a zoopraxiskop?
|
1878 Muybridge
|
|
|
Fotograficka puska? -> vplyv na futuristov?
|
1883 Marey
|
|
|
1. Kamera?
|
1890 Edison Dickson
|
|
|
1. atelier black mary? 1. kinetoskop?
|
1891 Edison a Dicskon
|
|
|
1. kinematograf? + premietanie dokumentu Odchod z tovarne
|
bratia Lumierovci
|
|
|
Cesta na mesiac?
|
1902. George Melies
|
|
|
Filmovy strih - Velka vlakova Lupez?
|
1903 Erwin Porter
|
|
|
Sovietska avantgarda?
|
1925 Kriznik potemkin Eizenstein
|
|
|
Dominantna produkcia hollywoodu?
|
20. roky 20. stor.
|
|
|
2 umelecké prístupy k filmu v 20. rokoch:
1. Film ako nástroj na preskúmanie ţitej reality |
- Dziga Vertov (1896 – 1954)
- vytvára výpoveď o nehranej realite, odpútava sa od divadelných prvkov - hľadá vlastný jazyk filmu - politicky orientovaný - cyklus Kino Pravda, skupina Kino-Oko, film The Man With A Movie Camera |
|
|
2 umelecké prístupy k filmu v 20. rokoch
2. Film ako nástroj umelca („absolútny film“) |
- predovšetkým francúzska avantgarda
- poňatie filmu ako prostriedku umeleckého vyjadrenia → obdoba maliarstva, poézie... - Louis Delluc – teoretik - Fernand Léger – Le Ballet Mécanique (1924) |
|
|
1. rozhlasový prejav z Metropolitnej opery v NY
|
1910
|
|
|
1. rozhlas vysiela výsledky volieb v USA
|
1920
|
|
|
UK zahájené pravidelné vysielanie stanice BBC
|
1922
|
|
|
dňa 18. 5. začína v Prahe vysielať český rozhlas Radiojournal
|
1923
|
|
|
Bruno Corra: Manifest abstraktného filmu
|
1912 film poňatý ako „hudba
farieb“ |
|
|
Luigi Russolo: Manifest hluku
|
1913 zvuk preberá princípy maľby, slúţi ako
nástroj abstrakcie; nástroj intonarumori – produkovanie modulovaného rytmického zvuku podobného strojom → inšpirácia pre sound-art |
|
|
Manifest futuristického filmu
|
1916 snaha o expresivitu, čistotu, abstrakciu,
hyperbolizované + symbolické rozprávanie; film sa má odpútať od všetkých iných ţánrov a médií → má byť iba prekladom jazyka do obrazu |
|
|
Dziga Vertov: Kino Pravda & Rádio Pravda
|
1925 vo filme sa zachycuje
fragmenty neupravenej reality poukazujúce na hlbšie skrytú pravdu (pouţitie taktieţ skrytej kamery) |
|
|
Bertolt Brecht: Rádio ako nástroj komunikácie
|
1930 kaţdé nové médium
spočiatku iba vyuţíva princípov uţ existujúcich médií → podľa Brechta nahradzovalo rádio vo svojich počiatkoch ostatné médiá ako operu, divadlo, koncert, noviny... nenaplňuje vlastný potenciál a sprostredkováva iba jednosmernú komunikáciu → interaktívny projekt Lindberghov let – obojsmerná, verejná komunikácia, orchester + 1 poslucháč, ktorý zároveň spoluvytváral hudbu – vysielanie |
|
|
Filippo Marinetti: La Radia
|
1933 rádio nevyţaduje klasické publikum, je
kozmickým nástrojom, ktorý má hľadať vlastné prostriedky vyjadrenia (nezávisle na hudbe, divadle...) – prekračuje pravidlá času a jednotky akcií, funguje mimo tradičné chápanie časopriestoru ustanovené filmom a divadlom |
|
|
50. roky 20. storočia
|
- vývoj médií sa ukázal byť rýchlejší neţ vývoj zodpovedajúcej estetiky médií
- nastáva značné rozšírenie médií → počiatky masovosti - formovanie základných stratégií mediálneho umenia - počiatky chápania umenia ako protikladu médií, ktorá postupne dostávajú negatívne konotácie |
|
|
Lucio Fontana
|
- Televízny manifest priestorového pohybu (1952)
- Fontana vystúpil v tal. televízii s manifestom, v ktorom predstavil poňatie televízie ako umeleckého prostriedku, ktorý umoţní oslobodenie umenia od hmoty, umoţní jeho večné plynutie vesmírom - jeho vízie sa však nenaplnili → TV sa stala médiom masovej produkcie |
|
|
Marcel Duchamp (1887 – 1968)
|
- francúzsky maliar a sochár, spoluzakladateľ dadaizmu a jeho priekopník v zmysle
deštrukcie jeho hodnôt, prvý hlásateľ antiumenia, zakladateľ ready-made, predchodca pop-artu a kinetického umenia - jeho význam spočíva v samotnom poloţení si otázky „Čo je to umenie?“, ktorá sa stala pre 2. pol. 20. storočia kľúčovou → sám tvoril mimo zauţívané hranice pojmu „umenie“ - začiatok jeho tvorby sa dá zaraďovať ku kubizmu - jeho maľba Akt zostupujúci zo schodov č.2 → zachytenie fázy pohybu v jednom jedinom obraze → futurizmus - neskôr svojimi ready-mades (predmety beţnej potreby vystavené ako umelecké diela) inklinoval k dadaizmu, aj keď toto označenie odmietal - otvoril obrovské pole moţností budúcim generáciám umelcov, ktorí majú moţnosť rozvíjať jeho koncepty |
|
|
3 základné stratégie umeleckej práce s médiami
|
1. utopicko-empatická stratégia
- Lucio Fonata – Televízny manifest priestorového pohybu (1952) (viď vyššie) 2. receptívno-analytická stratégia - John Cage – Imaginary Landscape No. 4 (1951) - nová definícia média odvodená od poslucháčov média (v tomto prípade rádia) a nie od vysielania - vo svojom diele pouţil rádio ako hudobný nástroj – 24 hudobníkov hraje na 12 rádií → médium ostáva nezmenené, mení sa iba poslucháčovo vnímanie média - jedno z prvých skutočne otvorených diel 3. kriticko-deštruktívna stratégia - Guy Debord – Hurlements en faveur de Sade (Howling for de Sade) (1952) - radikálne odmietnutie umenia, ktoré má slúţiť iba na pozorovanie – spektákl - film neobsahoval ţiadne obrazy, iba striedanie čierneho plátna (bez zvuku) s osvieteným plátnom (kedy bolo moţné počuť útrţky dialógov) |
|
|
VIDEOART
|
- vychádza z princípov TV a filmu
- rozdiely: - nemá presnú konštrukciu ako filmový/TV scenár - nepouţíva hercov so zámerom vytvoriť plánovanú scénu - nekladie si za cieľ pobaviť publikum (!) - nemá komerčný podtón - koncom 60. rokov sa rozšíril po celom svete → vzrast popularity - začali sa mu venovať umelecké skupiny, individualisti, ţurnalisti, maliari, sochári, divadelníci, filmári ... - 2 oblasti tvorby: 1. tvorba pripomínajúca avantgardu 20.-60. rokov - dokument zasadený do umeleckého rámu - experimentálne snímky - divadelné inscenácie 2. tvorba, ktorá vznikla pri hľadaní nových prejavov videoartu - video dielo ako súčasť inej umeleckej disciplíny (maliarstvo, divadlo, happening ...) - prepojenie s modernou technikou (vzájomná väzba na základe prepojenia umeleckého + technického) - video performance, video inštalácie (sonda do intimity umelca skúmajúca psychické a fyzické stavy osoby) |
|
|
Zmysel videa
|
- kamera je extenziou autorovej ruky, oka (M. McLuhan)
- autor môţe zaujať subjektívny postoj k natáčanému objektu - technika je jednoduchšia na obsluhovanie → všetci môţu natáčať, kaţdý sa môţe stať autorom/umelcom - video vedie k rozvíjaniu rôznych námetov → nástroj sebapoznania, analýzy samého seba či iných osôb – nielen ako dokumentárny nástroj ---- Spätná väzba Uzavretý okruh Zrkadlo Nástroj kontroly |
|
|
Video vs. Film
|
- video = lat. „vidieť“
- význam slova spája audio s vizuálnym do jedného elektronického záznamu → simultánne nahrávanie ako obrazu, tak aj zvuku → taktieţ moţnosť okamţitej reprodukovateľnosti - ide o registrovanie reality za pomoci videotechnológie založenej na vizuálnom vnímaní - základný rozdiel → zatiaľ čo video slúţi nám, technológii filmu slúţime my - video → intímnejšie neţ film - video sa stalo našim pomocníkom, v McLuhanovskom poňatí extenziou našich zmyslov pomocou technológie - rozhlas, TV, film poskytovali dobré zázemie pre videotechnológiu nielen pre umelecké pouţitie, ale aj pre domáce - video zdomácnelo pomerne rýchlo → najväčší boom home videa v 80. rokoch - prví však objavili potenciál videa práve umelci – experimentátori → videoart, video inštalácie, video performance - moţnosti mazať, prehrávať, farebne filtrovať, spomaľovať videozáznam → široké moţnosti experimentovania v umeleckých/amatérskych kruhoch |
|
|
Video inštalácie
|
- spojenie videotechnológie s umením inštalácie
- pôvod v 70. rokoch → aţ v čase sprístupnenia technológie - začlenenie diváka do štruktúry príbehu → interaktivita - Nam June Paik, Gary Hill – zloţité video inštalácie (kombinácie rozobraných monitorov, projekcií, technológie laserového disku → divák ovplyvňuje sám seba) - Vito Acconci, Joan Jonas, Mike Kelley, Lennie Lee, Bruce Neuman, Tony Oursler, Bill Viola |
|
|
Nam June Paik (1932-2006) & Shuya Abe (?-?)
|
- N.J. Paik → priekopník video umenia
- 1969-1971 – spolupráca s japonským televíznym elektrotechnikom Shuya Abe - vyvíjali video syntetizátor – 7 kamier schopných snímať a mixovať farebné spektrum od ultrafialovej po ultračervenú v reálnom čase - manifest Versatile Video Synthesizer – demonštrácia všestranného vyuţitia prístroja – skladal dokopy obrazy a tvorbu umelcov ako Da Vinci, Piccaso, Renoir, Pollock ... - Paikova práca mala silný vplyv na mediálnu kultúru 20. storočia - jeho tvorba ovplyvnila obnovu televízneho vysielania a transformáciu videa do umeleckého média → prispel k vytvoreniu mediálnej kultúry, ktorá rozšírila definíciu a jazyk umeleckej tvorby |
|
|
Woody Vasulka (1937- ) & Steina Vasulka (1940- )
|
- začiatok práce s videom v roku 1969
- Woody – multiscreen film editor - Steina – hudobníčka na voľnej nohe - spoločne skúmajú elektronickú podstatu videa a zvuku - vytvárajú dokumenty týkajúce sa divadla, tanca, hudby → špeciálny záujem o NY undergroundovú scénu - 1971 – spolu s Andreasom Mannikom zaloţili The Kitchen – elektronické mediálne divadlo → od toho roku kaţdoročne festival - 1974 – Woody → práca s Rutt/Etra Scan Processorom; Steina → experimentovanie s kamerou ako autonómnym obrazovým nástrojom (Machina Vision Series) - 1976 – Woody → spolupráca s Donom MacArthurom, Jeffreym Schierom → konštrukcia Digital Image Articulator - 1980 – Woody → produkcia video prác, 3D počítačových grafík, media konštrukcií; Steina → media performance, video inštalácie - 1992 – Eigenwelt der Apparte-Welt: Pioneers of Electronic Art – exhibícia ranných elektr. Prostriedkov pre Ars Electronica → laserdiskový elektronický katalóg |
|
|
Gary Hill (1951- )
|
- americký umelec – pôsobí v Seattli
- priekopník umenia videa – celosvetovo vystavuje video a video inštalácie - začiatok práce s videom v roku 1973 - orientácia „intelektuála umenia“ → jeho práce dôkladne vyuţívajú schopnosť videa ponúknuť kompletné nelineárne príbehy - ranná tvorba – skúmanie formálnych vlastností nového média cez súvislosti medzi elektronickým, vizuálnym a zvukovým - 1974 – Hole in the Wall – obrazovka umiestnená v diere v stene ukazovala čo sa v miestnosti deje - práce The Fall a Air Raid → sound-and-image montáţe na ekologické témy - jeho tvorba je charakteristická experimentálnou prísnosťou, pojmovou presnosťou a nápaditými skokmi objavu; vyuţíva obrazovo-zvukové médiá, štrukturalistické pohľady ... |
|
|
Bill Viola (1951-)
|
- video ako nástroj na skúmanie fenoménu zmyslového vnímania
- spája mnohé disciplíny s filozofiou v snahe predstaviť širší pohľad na závaţnosť súčasného umenia v modernom svete |
|
|
4. Audio art (hudba - sound art - audio art) a intermédiá
1. fáza – Dadizmus a Futurizmus |
odsudzovanie minulosti, zbavovanie sa tradícií, inklinovanie k technologickému
pokroku → nový priekopnícky aţ provokatívny druh hudby - 1910 – Balilla Pratella: Manifest futuristických hudobníkov Luigi Russolo (1885-1947) - taliansky futurista – maliar pochádzajúci z hudobníckej rodiny - presadzoval tzv. bruitizmus (le bruit = tal. „hluk“, „ruch“) → konštrukcia zvláštnych hudobných prístrojov – intonátory hluku - snaţil sa technickými prostriedkami doby dosiahnuť vyuţitie hluku v hudbe – nie však ako zvukomalebného prvku, ale ako samostatného stavebného prvku - 1913 – Manifest L’arte dei Rumori (Umenie hluku) - sláva budúcej hudbe, ktorá bude oslavovať dominanciu stroja - nová technická doba potrebuje i novú hudbu, ktorá bude celkom odlišná od tej tradičnej → vynálezy nových nástrojov - najvýznamnejší prínos manifestu – myšlienka rozšírenia spektra zvukov, ktoré môţu byť myslené ako vhodné pre hudobnú produkciu - hľadanie hraníc medzi hudbou a obyčajnými zvukmi |
|
|
4. Audio art (hudba - sound art - audio art) a intermédiá
2. fáza – Intermédiá a sound art |
Intermédiá
- spojenie médií - médium nie je vnímané ako umelecká forma, ale ako výsledok zmyslového vnímania (zrak, sluch, hmat, čuch ... myslenie) - spoločný cieľový bod výsledného diela → priestor – ten je vypĺňaný škálou umeleckých foriem (inštalácia, objekt, text, video, fotografia) Sound Art - presná definícia neexistuje → označujú sa ním rôzne prejavy zvukovej tvorby - skutočná/absolútna podoba sound artu sa taktieţ nedá presne určiť – v 20. storočí sa týmto termínom označovalo mnoho javov - zvuk je iba jednou z častí väčšinou výtvarného diela (objekt, inštalácia, video ...) - zrod nového zvukového zdroja je dôležitejší než komponovanie pre tradičné nástroje ---------- Edgar Varése (1883-1965) John Cage (1912-1992) |
|
|
4. Audio art (hudba - sound art - audio art) a intermédiá
3. fáza – Audio art |
- audio art je často chápaný ako synonymum soud artu
|
|
|
Edgar Varése (1883-1965)
John Cage (1912-1992) |
Edgar Varése (1883-1965)
- francúzsky hudobný skladateľ - „otec elektronickej hudby“ - svoju oblasť záujmu sústredil na zvukovú charakteristiku hudby → pouţívanie nových nástrojov, nových zdrojov zvuku (vrátane elektronických médií) - novátorský koncept organizovaného zvuku – plnohodnotnou súčasťou práce skladateľa sa má stať aj hľadanie nových zvukových štruktúr mimo arzenál hudobných nástrojov → prielom v chápaní hudby John Cage (1912-1992) - americký skladateľ aleatorickej experimentálnej hudby - spisovateľ a tvorca audiovizuálneho umenia - 4‘33“ – trojvetná kompozícia skladajúca sa z troch otvorení/zavretí klavírneho krídla |
|
|
Christian Marclay (1955-)
3. fáza – Audio art |
- patril ku prvým, ktorá začali hrať na gramofóny → záujem o zvuky tvorené
gramofónovými platňami - ohýbal ich, škriabal po nich, lámal ich → vznikali zvuky, ktoré vychádzali z platní, no objekt nebol primárne vyrobený k tomuto účelu - kombinácia platní rôznych ţánrov a ich následné prehrávanie → mix Christian Marclay: Footsteps (1989) - 3500 vinylových platní v galérii v Zürichu - na platne najprv nahral zvuky vlastných krokov podloţené rýchlymi stopovacími rytmami → návštevníci galérie šliapu po týchto platniach a trochu ich ničia Christian Marclay: White Noise (1993) - biely šum – odborný termín pre šum, v ktorom sú prítomné všetky počuteľné frekvencie (taký veľký „hluk“, aţ ucho nepočuje „nič“) - inštalácia poukazujúca na paradox ticha – výtvarné objekty neznejú Christian Marclay: Birdhouse (1999) - z reproboxov vybral vnútro a ponechal iba bedňu s membránou – do týchto búdok sa nasťahovali vtáky a namiesto reprodukovaného zvuku znel prirodzený vtáčí štebot |
|
|
Ambientná hudba
Erik Satie (1866-1925) Brian Eno (1948- ) |
- ambientné prvky priniesli v 60. rokoch do rockovej hudby Pink Floyd – experimenty
so zvukmi - prvky tohto druhu hudby môžeme nájsť v tvorbe: Joha Cagea, minimalistov (Steve Reich, Phillip Glass), Milesa Davisa, Davida Bowieho, U2 ... Erik Satie (1866-1925) - zakladateľ ambientnej hudby - experimentoval s hudbou, ktorú nazýval furniture musique – zvuky pozadia či prostredia → skladal ju tak, aby bola počúvaná napr. z rôznych uhlov, preto navzájom veľmi podobné skladby delil do jednotlivých častí podľa priestorového hľadiska (Furniture musique 1-3) -bol objavený aţ v 50. rokoch 20. storočia a stal sa inšpirátorom širokého okruhu modernej hudby ambientného typu - ešte predtým moţno prvky ambientnej hudby nájsť u Edgara Varèseho (skladba Ecuatorial 1934) či Karla H. Stockhausena Brian Eno (1948- ) - patrí k významným predstaviteľom rockovej avantgardy a k otcom modernej ambientnej hudby - 1978 – Music for Airports – cieľom bolo navodiť pokoj pasaţierov pred letom |
|
|
Event vs. Happening vs. Performance
Event |
Event
- koncepcia → jednoduchá krátka udalosť - nevyţaduje divákov, maximálne minimalistická (výrazové prostriedky) - nedosahuje samostatnosti akcie → spája sa buď s objektom, alebo dopĺňa sekundárny význam pre inú situáciu - v akčnom umení sa objavuje koncom 50. rokov 20. storočia ako samostatná udalosť - 60. roky – event smeruje na jednej strane ku konceptualizmu, na druhej strane k scénickým formám umenia |
|
|
Event vs. Happening vs. Performance
Happening |
Happening
- prvok akčného umenia → v umení sa objavuje koncom 50. rokov - tradične nejazyková, spontánna a provokatívna kolektívna umelecká činnosť → spoločná improvizácia, nevyuţívanie konvenčných priestorov (viac vonku ako vnútri) - snaha o zobrazenie prepojenia umenia so ţivotom → nový spôsob súţitia človeka s prostredím - inšpirácia – dadaizmus → hranie sa s témami, zbavenie sa centrálnej kompozície - cieľom je začať sa pozerať na seba inak, cítiť samého seba - divák sa stáva súčasťou interakcie – nie je jasne stanovené čo je javisko a čo hľadisko → dôraz na diváka a jeho mentálnu zmenu - neštandardná dĺţka – niekoľko minút, ale pokojne aj niekoľko dní - Alan Kaprow definuje happening ako čokoľvek čo sa stane → nemá vopred určený výsledok, stále sa vzťahuje k náhodnej udalosti - umelci: Merce Cunningham, John Cage, Marina Abramovič |
|
|
Event vs. Happening vs. Performance
Performance |
Performance
- umenie performance vzniklo z gestickej akcie – diela Jacksona Pollocka, Lucia, Fontany, Shozy Shimamota - taktieţ prvok akčného umenia → divák ale ostáva bokom, nezapája sa do akcie – prvok divadelnej spektakulárnosti - miestom konania performance môţe byť akýkoľvek priestor od ulice po galériu - performer svojou činnosťou očakáva pozornosť publika → to je zapojené do performance iba svojou prítomnosťou, svojou existenciou na mieste akcie – nemusí byť činné - kaţdá performance je unikátna a neopakovateľná – trvá iba po dobu akcie a opakovanie neprináša rovnaké reakcie publika → 2006 – Barbora Klímova – zopakovala 5 performance rôznych umelcov z 70. a 80. rokov → poukázanie na odlišné reakcie publika, a teda zmenu spoločnosti - počiatky – 60. roky → spočiatku nepredpokladaná účasť publika - umelci: Allan Kaprow, Yves Klein, Hoseph Beuys, Jean Tinguely, Robert Rauschenberg, Bruce Neuman, Valie Export, Tomáš Ruller, Milan Knižák |
|
|
Expanded Cinema
Gene Youngblood |
- 1970 – Expanded Cinema – teoretik mediálneho umenia Gene Youngblood
- jedna z prvých kníh ohľadne video artu → vplyv na prijatie a ustálenie media artu - uvádza nové umelecké disciplíny ako filmové špeciálne efekty, počítačové umenie, holografiu a multimediálny enviroment - samotný názov knihy sa stal synonymom napr. pre simultánne premietanie filmu na viacerých obrazovkách a najmä pre akékoľvek umenie, ktoré istým spôsobom rozširuje možnosti klasického filmu |
|
|
E.A.T. (Experiments in Art and Technology)
|
- podnet → 1966 – 9 Evenings: Theatre & Engineering – séria performance spojujúca
avantgardných umelcov z oblasti divadla, tanca s novými technológiami - 1967 – Billy Klüver & Robert Tauschenberg - nezisková organizácia → podpora spolupráce umelcov a technológov – umoţnenie výtvarníkom prístup k najmodernejším technológiám - 1970 – Osaka Expo – Pavilon Pepsi |
|
|
Telo, telesnosť a nové médiá
|
- 1966 – Liverpool – Son et Lumiere: Bodily Fluids and Functions → jedna
z najrannejších performance vyuţívajúca ľudské telo namiesto obrazovky TV - 1970 – Gilbert & George – The Singing Sculpture → umelecké, strnulé, vzdialené a osamotené postavili do konfrontácie s plynulým a interaktívnym performance - Abramovic & Ulay – dvojica skúmajúca rozmanité formy hranice medzi silou a bezmocnosťou, medzi samým sebou a okolím, medzi pasívnym pozorovaním a aktívnou intervenciou - 80. roky – katalánska divadelná spoločnosť La Fura dels Baus → séria spektáklov zameraných na telo s mechanickou a elektronickou výbavou - 90. roky – nové objavy v oblasti biotechnológií → zvýšený záujem o prepájanie človeka so strojom ako hybridných bytostí → odhaľovanie vedomých/podvedomých duševných procesov - téma tela v zmysle jeho prepojenia s médiom je pôsobiskom pre súkromnú aj verejnú akciu → symbolika skutočného zranenia ostáva ústrednou hnacou silou performance a akčného umenia |
|
|
Feminizmus v umení
|
- cca od 60.-70. rokov
- nové poňatie senzuálneho tela, ktoré je zdrojom emócií a nevyčerpateľnej imaginácie - vzdor voči trpiacemu telu (menštruácia, deflorácia, pôrod) → ţena sa chce vo vlastnom tele cítiť dobre - umelkyne sa snaţia poukázať na nerovnoprávnosť v postavení ţeny v umení - hlavné témy – vykorisťovanie ţien, násilie páchane na ţenách, potlačovanie sexuality, otázky rodových stereotypov - performance → témy vzťahu medzi ţenou ako umeleckým objektom a ţenou v pozícii tvorcu subjektu - umelkyne: Carolee Scheenmann, Hannah Wilke, Lynda Benglis, Marina Abramović, Ana Mendieta |
|
|
Laurie Anderson (1947 - )
feminizmus |
- patrí k popredným predstaviteľom multimediálneho experimentálneho performance →
taktieţ je ale aj skladateľkou, poetkou, fotografkou, filmárkou, speváčkou a inštrumentalistkou → vyštudovala sochárstvo - tvorí od 60. rokov → inšpirácia NY scénou 70. rokov - 1983 – United States 1-4 – prvým veľké multimediálne dielo → kombinácia slova s audiovizuálnymi nahrávkami → reflexia kaţdodenného styku s médiami - 1995 – Puppet Motel – CD ROM s imaginárnym prostredím vytvoreným kontrastom svetla a tmy, tajomstva a poézie, ktoré je obývané bábkami a Laurie - 1995 – Headphone Hats for War Child - 2004 – The End of The Moon |
|
|
Carolee Schneemann (1939 - )
feminizmus |
- maliarka, fotografka, performerka → vytvárala asambláţe, inštalácie, filmy, autorské
knihy, fotky, videá a performance → kombinácia týchto médií s pohybom a hovoreným slovom - kontroverzné skúmanie problematiky tela, sexuality a genderu → skúma archaické zobrazovanie tradície, najrôznejšie tabu a postavenie tela indivídua v kontexte spoločnosti - 1963 – Eye Body – vlastné telo stavia do pozície mytologickej bohyne → fotograficky zaznamenaná akcia → vznikli telesné zátišia (still-life) → performance, body art - 1967 – Snows – multimediálna performance – film, stroboskopy, otočnná svetelná socha, 8 odlišných performerov → pod náhodne vybrané sedadlá NY divadla boli umiestnené mikrofóny, ktoré prenášali signál do vypínacieho systému, kaţdý pohyb člena publika by spustil systém, ktorý by striedavo zapínal/vypínal mediálne prvky - 1975 – Interior Scroll - 1994 – Mortal Coils |
|
|
Pipilotti Rist (1962 - )
Orlan (1947 - ) feminizmus |
Pipilotti Rist (1962 - )
- študovala komerčné umenie, ilustráciu a fotografiu, audiovizuálnu komunikáciu - diela venované témam sexuality, genderu a ľudského tela → feministické prvky - 1992 – Pickelporno – video o ţenskom tele - 1997 – Open My Glade Orlan (1947 - ) - ţije a pracuje v LA → fotografie, sochy, videá, inštalácie, performance - od roku 1974 doslova znovu vytvára podobu svojho tela → digitalizácia videa + nahrávky chirurgických operácií - 1977 – The Artist Kiss - 1991 – Image(s)/New Image(s) – performance, kde si pod lokálnou anestézou nechala preoperovať tvár na podobu Boricelliho Venuše a nos podľa Psyche iného umelca - 1990-93 – 9 performance, pri ktorých si nechala chirurgicky upraviť telo |
|
|
Stelarc (1946 - )
telesnost |
- grécko-austrálsky performér → vplyv lekárskej technológie, robotiky a protetiky
- muţská genderová perspektíva nazerania na moţnosti prepájania tela s novými technológiami → optimizmus a radosť s konštruovania a ovládania - technika pochádza od človeka, rovnako ako človek pochádza z techniky → vzájomné prestupovanie sa → evolúcia nie je taká rýchla ako technologický pokrok, telo zaostáva - ranná tvorba 1976-1991 – telo ako socha – moţnosti a hranice svojho tela - neskoršia tvorba 1991- ... – performance skúmajúce intimitu, alternatívne rozhrania svojho tela, technické extenzie → pokus o realizáciu Kyborga - 1992 – Third Hand - 1992-1993 – Virtual Arm - 1993 – Stomach Sculpture - 1998 – Robot Arm |
|
|
Virtuálna realita
|
- virtuálna realita (VR) môţe byť označenie pre akékoľvek počítačom realizované
prostredie – v súčasnosti sa však termín pouţíva na označenie nového perspektívneho oboru, ktorý sa zaoberá vyuţitím rôznych moderných technických zariadení pre realizáciu prevratného spôsobu komunikácie s PC → nové GUI - cieľom je čo najviac priblíţiť počítačové prostredie skutočnosti ako ju vnímajú zmysly - súčasnosť → moţnosti simulácie pre zrak, sluch a hmat → experimenty pre čuch a chuť - VR → uţívateľské rozhranie, ktoré sa snaţí simulovať počítačové prostredie rovnako ako ho spracúvajú naše zmysly → vytváranie vizuálneho záţitku stimulujúce aj ostatné zmysly - obrazovka počítača, audiovizuálna helma, oblečenie snímajúce pohyb a iné... - v súčasnosti je ešte veľmi zloţité navodiť dokonalú VR → predpoklad do budúcnosti – prekonanie technických problémov, VR ako beţná súčasť ţivota - ovládanie VR – špecializované A/V helmy a rukavice → ilúzia 3D priestoru/scény |
|
|
Filmová avantgarda
|
- filmovú avantgardu (FA) je moţné rozdeliť na:
1. Prvá FA – európske avantgardné filmy natočené do roku 1947 2. Druhá FA – americké avantgardné filmy natočené pribliţne do roku 1956 3. Tretia FA – prevaţne americký filmový underground 70. a 80. rokov 4. Semiavantgarda – filmy natočené s nezávislou produkciou – časovo neobmedzené |
|
|
Experimentálny film
|
- obvyklé označenie pre filmovú tvorbu odlišnú od klasickej mainstreamovej komerčnej
a/alebo dokumentárnej tvorby - synonymá – avantgardný film, underground film - experimentálny film (ďalej len EF) vznikol ako výsledok snahy využiť schopnosti filmovej techniky k vytváraniu umeleckej kompozície, pohybových ornamentov s emocionálnym účinkom na diváka - umelci: Hans Richter, Man Ray, Viking Eggeling - za EF sa povaţuje také filmové dielo, ktoré spĺňa aspoň jednu z nasledujúcich charakteristík: 1. nezávislá produkcia a distribúcia 2. tradícia ustáleného štýlu experimentálnej kinematografie 3. záujem o formu diela |
|
|
Experimentálny film v 20. rokoch
|
- v pátraní po čistom filmovom umení sa v 20. rokoch niektorí avantgardisti úplne
odvrátili od príbehu a obsahu → radikálna cesta cinema pur (rýdzi film) - v Nemecku → absolútny film - snaha oslobodiť film od dramatický, fotograficko-dokumentárnych prvkov → snaha definovať film ako hru rytmicky usporiadaných farieb a foriem → maliarstvo v čase - 1924 – Fernand Léger – Mechanický balet → jeden z prvých čisto abstraktných filmov na báze fotografického materiálu – rytmická montáţ obrazov ţeny idúcej po schodoch, tancujúcich kuchynských prístrojov a kubistických figúr Chaplina - 1924 – René Clair – Medzihra → jeden z najdôleţitejších filmov cinema pur – vplyv dadaizmu → koláţ fantastických a nereálnych obrazov |
|
|
Experimentálny film v 60. rokoch
|
- renesancia abstraktného, absolútneho filmu – „filmu pre film“ → pod vplyvom
avantgardy v literatúre, divadle, novej hudbe a pod - západné pobreţie USA - 1963 – Andy Warhol – Sleep → takmer 6 hodinový záznam spiaceho muţa - 1964 – Andy Warhol – Empire → 8 hodinový záznam Empire State Building v NY - neskôr umelci prelomili túto hermetickú estetiku a začali provokovať s ironicky vyselektovanými krátkymi pornografickými filmami |
|
|
Abstraktný (absolútny) film
|
- Nemecko → Walter Ruttmann, Viking Eggeling, Oskar Fischinger, Hans Richter
- doba kubizmu, futurizmu a konštruktivizmu → začiatok 20. storočia - kombinácia maliarstva a premennej časovej štruktúry (= hudba) - nová koncepcia tvaru a priestoru zaloţená na výtvarných a geometrických zákonoch - potlačenie akéhokoľvek racionálneho jadra výpovede filmu → rýdzo výtvarné vzťahy obrazov a foriem - ďalší vplyv → dadaizmus → radikálne odmietnutie kultúry a všetkých dovtedy platných estetických a morálnych kódov → provokačné filmy plné nelogických prvkov, eliminovaná naratívna línia - 2 typy abstraktného filmu: - kamera a filmový pás slúţia ako záznamové médium Oskar Fishinger, Dwinell Grant, bratia Whitneyovci - kamera je s procesu výroby filmu úplne vylúčená (hand made film) Len Lye, Norman McLaren, Harry Smith - 1922 – Fernand Léger – Charlot Kubiste - 1925 – Jean Renoir – La Fille de l‘eau |
|
|
Štrukturálny film
|
- ţiadna súvislosť so štrukturalizmom, štruktúrami či textúrami na filmovom páse
- obraz reality je pevne štruktúrovaný podľa vopred danej schémy → kamera je pevne fixovaná na realitu - absencia naratívneho a poetického obsahu → uvedomenie, ţe obsah na plátne je výsledkom nášho vnímania a môţe byť úplne odlišný od toho čo sa nachádza na filmovom páse - montáţ filmu je eliminovaná od príbehu a na rozdiel od avantgardného filmu aj od asociatívnosti - výrazovým prostriedkom ŠF sa stáva - rytmus – lepšie povedané pauza (odmlčanie sa) → priestor pre akúkoľvek obrazovú premenu - časté využívanie tzv. flicker efektu - uzavreté okruh (looop) - 1960 – Peter Kubelka – Arnulf Reiner → maximálne vyuţitie formálnych tendencií → striedanie čisto čiernych a bielych záberov - predstavitelia: Peter Kubelka, Kurt Kren, Birgit & Wilhelm Hein, Malcolm Le Grice, Fred Drummond, Peter Gidal, David Crosswaite, Martin Blaţíček, Martin Jeţek, |
|
|
Granular Synthesis
|
- granulárna syntéza → základná metóda zlučovania zvuku
- na rozdiel od samplovania pracuje na forme analógovej technológie - pracuje s navzorkovaným zvukom, ktorý rozdelí na veľký počet krátkych elementov a na základe ich preusporiadania vytvára zvuk nový - na týchto základoch sa vyvinula elektronická modulácia zvuku a následné digitálne generovanie zvuku na matematickej báze - Iannis Xenakis |
|
|
Jeffrey Shaw (1944 - )
|
- jeden z pionierov virtuálnej reality v umení
- priekopnícke využitie interaktivity a virtuality vo svojich umeleckých inštaláciách - od 80. rokov – interaktívne projekty vyuţívajúce PC na generovanie grafiky - 1990 – The Legible City → simulácia prehliadky jedného z miest (Manhattan, Amsterdam, Karlsruhe) – ovládanie pomocou pedálov bicykla - v súčasnosti je VR zaloţená na vopred natočenom videozázname → v budúcnosti by mala interakcia s VR prebiehať v reálnom čase a mala by byť tak prirodzená ako dnes telefón |
|
|
Virtualita vs. interaktivita
|
- virtualita → čitateľ je súčasťou príbehu – rozprávanie vytvára v mysli čitateľa
virtuálnu realitu, do ktorej je ponorený (imerzívnosť) - interaktivita → čitateľ má aktívnu úlohu – preberá zodpovednosť za smerovanie príbehu a vyberá si čo bude v príbehu robiť |
|
|
Neukončenosť
Peter Lunenfeld +dalsia otazka Eco a Jameson |
- 1999 - The Digital Dialectic: New Essays on New Media
- jedna zo základných vizuálnych komunikačných stratégií nových médií a virtuálneho rozprávania - vychádza z predpokladu, ţe akákoľvek práca v rámci PC je neukončená → všetko digitálne je vo svojej podstate zdeľovania obsahu neukončené → recipientovi sa otvára viac moţností pre identifikáciu sa s umeleckým dielom - vizuálne komunikačné stratégie neukončenosti vedú k deštrukcii priestoru, príbehu, charakteru a času → koniec lineárnej narativity → hypertext ruší hranice textu a kontextu - ďalšia dimenzia textu → paratext vytváraný sekundárnymi materiálmi a diškurzmi obklopujúce samotný objekt média → digitálne formy majú sklon k miešaniu textu a paratextu → princíp re-sellingu - nový aspekt formality kultúry definovaný sériovou produkciou (seriálovosť), opakovaním a seba odkazovaním |
|
|
-pokracovanie Lunenfelda
Neukončenosť Frederic Jameson Umberto Eco |
Frederic Jameson
- 1989 – Module on Postmodernity - kultúra sa stáva bezhĺbkovou → neguje myšlienku o schopnosti rozlíšiť medzi označovaným a označujúcim → kultúra obrazu sa stáva simulakrom Umberto Eco - v sériovej produkcii vidí podstatu rozdielu medzi modernizmom, post-/pre-modernou estetikou a teóriou umenia - nový význam esteticko-vizuálnej repetície, ktorá obsahuje radikálny koncept seriálovosti → ten zahŕňa nové princípy nekonečného textu, pomocou ktorého nadobúda variabilita objektu nový estetický záujem - dominantné princípy seriálovosti – povrchnosť, napodobenina, opakovanie, nostalgia |
|
|
Simultaneita
|
- Arnold Hauser → záţitok z času závisí od uvedomenia si momentálneho okamţiku
- všetko aktuálne, momentálne a súčasné je pre nás veľmi významné → skutočnosť simultaneity získava nový význam → tradičný umelecký jazyk stavia na koncepty ako logika, narativita a perspektíva, a teda sa nemôţe adekvátne zamerať na vnútorný koncept simultaneity - spoločným prvkom moderných technológií je práve tento zmysel pre prepojenie opozít a búranie časopriestorových obmedzení → text (uzatvorený, vnútorná súdrţnosť) vs. hypertext (otvorený, neprítomná súdrţnosť) |
|
|
Naratívny princíp siete – hypertextové rozprávanie
|
- viac variantov/moţností priebehu deja
- nelineárnosť priebehu deja - vetvený dej do častí - modulárny dej - čitateľ má aktívnejšiu úlohu |
|
|
Hrubé delenie digitálnej literatúry
|
1. digitalizácia tlačenej literatúry → projekty Gutenberg, Runenberg – snaha
o maximálnu digitalizáciu klasických prevaţne kanonických diel 2. digitálne verzie originálnej tlačenej literatúry → zachovávanie klasických literárnych konvencií – digitalita slúţi iba k masovejšiemu šíreniu 3. literatúra využívajúca nové možnosti digitálneho spracovania → hyper-román, interaktívna poézia, multimediálna encyklopédia 4. sieťová literatúra → hypertextová literatúra vyuţívajúca moţnosti internetu |
|
|
Kybernetika ako naratívny princíp
|
- hypertext → nové moţnosti zaobchádzania s textom (čítanie, vyhľadávanie,
koordinácia) → zrýchlenie a zjednodušenie práce jednotlivca na konkrétnom texte - kolaboratívne technológie → rozvinutie interaktívnych moţností hypertextových technológií jednotlivými participantmi projektu → lepšie cibrenie názorov a lepšia vzájomná spolupráca jednotlivcov v kolektíve - skupinová interakcia - vývoj nových médií smeruje k socializácii kyberpriestoru – k absolútnej kolektivite |
|
|
Interakcia, Interaktivita
|
- interakcia → zasahovanie
- vzájomné pôsobenie viacerých činiteľov s moţnosťou vzájomnej komunikácie → priame vstupovanie do činnosti stroja/programu, alebo do interakcie s dielom - moţnosť zasahovať do priebehu deja, no nie ho nezvratne meniť - 1999 – Lev Manovich – The Language of New Media - pojem „myth of interactivity“ → interaktivitu povaţuje za neopodstatnený pojem – bola tu prítomná v kaţdom tradičnom i modernom umení - Robert S. Wright – It’s Just Like Art - tvrdí, ţe nové formy interaktívnych, počítačom vytvorených prostredí oscilujú medzi vysokým umením a populárnou kultúrou - Alexej Shulgin - interaktivita → druh manipulácie, zdanlivý druh komunikácie - umelec vystupuje ako mocichtivý manipulátor, ktorý diváka zaťahuje do svojich pseudohier → prechod od umeleckej reprezentácie k manipulácii - interaktivita západného bloku → myšlienka rovnosti a demokracie - interaktivita východného bloku → ďalší nástroj klamania spoločnosti a získania moci |
|
|
Imerzia
Charlotte Davies Roy Ascott Ken Goldberg |
- imerzia → vnorenie sa, ponorenie sa do sveta simulovanej reality
Charlotte Davies - kanadská umelkyňa → vyuţívanie imerzie → medzinárodné uznanie vďaka prácam s pouţitím virtuálnej reality - zameranie sa na psychiku recipienta, na vnímanie prírody - 1995 – Osmose Roy Ascott - od roku 1980 skúma dopady telematiky na umelecké formy - telematika – telekomunikácia + informatika - PC berie ako akýchsi partnerov v interakcii a tvorivom procese - ďalší: Ken Goldberg - telerobotika → ovládanie robotov na diaľku pomocou internetu - 1995 – Telegarden → prvý telerobotický internetový projekt – kultivácia malej záhrady pomocou ramena industriálneho robota → výzva komunite podieľať sa prostredníctvom internetu na kultivácii malého ekosystému |
|
|
Imerzia
CAVE vs. HMD Jeffrey Shaw Knowbotic Research |
CAVE vs. HMD
- HMD → head-mounted display → virtuálna helma - CAVE → automatic virtual enviroment → systém premietania obrazu na podlahu a 3 steny okolo recipienta Jeffrey Shaw - priekopnícke využitie interaktivity a virtuality vo svojich umeleckých inštaláciách - 1990 – The Legible City → simulácia prehliadky jedného z miest (Manhattan, Amsterdam, Karlsruhe) – ovládanie pomocou pedálov bicykla → systém CAVE - v súčasnosti je VR zaloţená na vopred natočenom videozázname → v budúcnosti by mala interakcia s VR prebiehať v reálnom čase a mala by byť tak prirodzená ako dnes telefón Knowbotic Research - švajčiarsko-nemecká umelecká skupina zaoberajúca sa elektronickým umením - od roku 1991 → knowbotic → knowledge + robotic - vytvárajú inštalácie zamerané na vizualizáciu dát o stave urbárneho/prírodného prostredia → snaţia sa vytvoriť kópie reálnych miest s novou estetickou hodnotou - 1994-1997 – Dialogue with a Knowbotic South → indisciplinárny projekt - rozvoj prostredia |
|
|
ideologický pohľad na nové médiá:
|
- nová technológia zlepší demokraciu, umoţní lepší prístup k realite, ponúkne
viac bezprostrednosti a umoţní reprezentáciu niečoho, čo dovtedy nebolo moţné - nová technológia prispeje k erózii morálnych hodnôt, zničí prirodzený vzťah medzi ľuďmi a svetom, zruší dištancie medzi pozorovateľom a pozorovaným |
|
|
Politizácia umenia v 60. rokoch
Situacionizmus |
- hnutie Situacionist International → 1957-1972 (FR)
- smer má vyjadrovať dôraz na aktivitu, na vyuţívanie situácie - jedná sa o umelecký smer a politický prúd zároveň - Situacionizmus ako umelecký smer - stavia na dedičstve dadaistickej tradície, v mnohom nadväzuje na surrealizmus a celkovo medzivojnovú avantgardu - presvedčenie, ţe umenie treba zrušiť umením samým - v spoločnosti, v ktorej ţijeme je umenie špecializovanou činnosťou, oddelenou od ostatných → snaha o začlenenie umenia do kaţdodenného ţivota → prestane byť niečím výnimočným, prestane byť umením - Situacionizmus ako politický prúd - politicky sa inšpiroval najmä anarchizmom a ľavým/rádovým komunizmom → ostrá opozícia ako voči kapitalizmu, tak aj socializmu napr. v ZSSR - situacionizmus stavia na filmových experimentoch a spise Guya Deborda Society of the Spectacle (1950) → stavba situácií stavia na ruinách moderného spektáklu |
|
|
Politizácia umenia v 60. rokoch
Fluxus |
- začiatok 60. rokov (NY) → snaha G. Macuinasa o koordináciu záujmovo
a ideologicky odlišných, nekomerčnosť umenia, antiprofesionálne umenie, ktoré bolo proti umeniu za peniaze, -záujem o multimediálne aktivity, experimentálne prejavy (vizuálna poézia...) → intermedialita - charakteristika: - vytvorené hodnoty nechcú vyvolať ilúziu hlbšieho významu - vznik neexpresívneho umenia → čisto autentické gestá - jednoduché akcie - snaha o zjednodušenie umenia a cesty k nemu → hravosť, humor, irónia - niekedy nenaplnenie konvenčného očakávania → nudné - pohyb na hranici umenia → okázalé, intelektuálne diela - signifikantným prostriedkom prejavu hnutia sa stáva happening - cieľ – kultúrna zmena → umenie nemá iba estetický cieľ, ale je to taktieţ aj sociálny a duchovný prostriedok k zmene nášho ţivota - význam –príklad intermediálneho umenia - jedno z východisiek postmoderny - umelci: George Maciunas, Joseph Beuys, Dick Higgins, Yoko Ono, Nam June Paik, Milan Knižák |
|
|
Dekonštrukcia masmédia televízie v 70. rokoch
|
- umelci vyjadrovali svoj vzťah k masmédiu rôznymi spôsobmi – od 60. rokov
dochádza ku skúmaniu vplyvu médií na spoločnosť - médium TV poznali uţ od svojho detstva → stratilo sa pozlátko TV a videa ako utopického a demokratického média - video art si |
|
|
4 post-utopické stratégie mediálneho umenia obdobia video artu
|
1. analytická dekonštrukcia masmédia
- vyuţitie prostriedkov umenia - Dan Graham - tematizácia mediálneho dozoru, obojsmernej kontroly → spätná väzba - inštalácie → kamera von/vnútri budovy 2. spektakulárnosť a opúšťanie exkluzivity - blízka komerčnej tvorbe - Laurie Anderson - Zbigniew Rybczynski 3. subverzívna stratégia - agresívna angaţovanosť → pirátske vysielanie - Brian Springer - Satelitné pirátstvo - Kanal X - Nemecko po páde Berlínskeho múru → sloboda šírenia informácií 4. stratégia spolupráce s TV - vývoj inovatívnych technológií - Douglas Davis - performance – kontakt s TV → tematizované prekonávanie vzdialeností medzi koncinentmi - Van Gogh TV - od 1986 → interaktívna televízia – spolupráca s divákmi |
|
|
Sociálne utopické predstavy spojené s internetom 90. rokov
Kyberfeminizmus |
- spojenie kyber + feminizmus → úplne nová formácia feminizmu a elektronických
médií v histórii – rovnoprávnosť a sloboda ţien v spoločnosti (feminizmus) + riadenie, kontrola (kyber) → nové politické, sociálne a kultúrne moţnosti hnutia - feminizmus → vzťah ţena-spoločnosť a/alebo ţena-jazyk, výrazná celistvosť hnutia - kyberfeminizmus → vzťah ţena-nové technológie, výrazná individualita umelkýň - ţiadna konkrétna definícia, charakteristika ani ciele hnutia - kyberfeminizmus sa sústreďuje najmä na protiklady medzi prirodzeným-živým a medzi človekom-strojom → ide o informačné technológie a biotechnológie, ktoré umoţnili zrušiť pohlavný dualizmus - 1991 – skupina VNS Matrix – Cyberfeminist Manifesto |
|
|
Kyberfeminizmus
Sadie Plant Donna Haraway |
Donna Haraway
- 1985 – A Cyborg Manifesto - politizujúci prístup - kyborg → projekt ţivotnej politiky, zaloţenej na vedomej rekonštrukcii samého seba, vlastného tela a vlastnej identity - navrhuje cielene boriť a posúvať diskurzívne hranice poňatia telesnosti - kyborg vo svojej fyzickej a symbolickej jedinečnosti ruší pohlavný dualizmus a ďalšie biologicky dané kategórie, úmyselne ich trivializuje a renovuje v kontexte prepojenia tela a stroja - prepojenie zaisťujúce slobodu a jedinečnosť - koniec 20. storočia chápe ako absolútny metaforický prerod ľudstva v kyborgov – najmä kvôli spôsobu ţivota Sadie Plant - 1997 – Zeroes and Ones: Digital Women and the New Technoculture → skúmanie úlohy ţien v spojitosti s modernými technológiami → viac spojitosti ako vzťah muţ- technológie |
|
|
Sociálne utopické predstavy spojené s internetom 90. rokov
Net Aktivizmus |
- 90. roky → vzostup aktivistov – problémy ekológie, ľudských práv, globalizácie →
protesty šírené pomocou média internetu – väčšia podpora a priestor pre vyjadrenie - skupiny: RTMark, Critical Art Ensemble, projekt BorderXing Guide (2001) |
|
|
Kybernetické skulptury a robotické umenie
Robot Automat |
- robot v umení → samostatný artefakt, súčasť inštalácie/akcie, extenzia človeka
- viac neţ o fyzickú stránku veci sa jedná o skúmanie vzťahu človek-stroj a o koncept kybernetického organizmu - poshumanizmus → budúca existencia tela v zmysle jeho premeny a prítomnosti v reálnom a virtuálnom svete - koncept kyborga → Donna Haraway – skúmanie telesnosti Automat - 1968 – Jack Burnham – Beyond Modern Sculpture - objekt zloţený zo samostatných mechanických častí schopný fungovať vlastnou silou - niekedy sa tento význam pripisuje aj hlineným/dreveným soškám vkladaným do starovekých hroboc Robot - 1920 – Karel Čapek – R.U.R. - prvé roboty boli chápané umelcami a konštruktérmi ako mechanické napodobeniny človeka – plechové geometrické telesá pripomínajúce človeka → v súčasnosti sú roboti skôr výpomocnou silou pri výrobe - android – stroj svojim fungovaním zhodný s robotom, ale s vonkajšou formou pripomínajúcou človeka |
|
|
História robotického umenia
|
- za prvopočiatky sa povaţuje najmä kinetické umenie, futurizmus a obecne rôzne
avantgardné diela pracujúce s témou „stroj“ - základné znaky estetiky robotického umenia: - kladenie dôrazu na reálny čas a trvanie - pohyb a interaktivita viazaná na prostredie - z predošlých faktorov vychádzajúca forma akcie - Stelarc – témy telesnosti a metafory kyborga → intenzívne skúmanie moţností prepojenia vlastného tela s technológiami - Louis-Philippe Demers, Bill Vorn – robotické divadlo - skupina Ex Machina Roberta Lepagea - 3 základné spôsoby práce s robotickým umením: 1. Remote Controll 2. Kybernetika 3. Umelá inteligencia |
|
|
Remote Controll
|
- ovládanie na diaľku
- 1964 – Nam June Paik & Shuya Abe – Robot K-456 - skonštruovaný na interakciu s okoloidúcimi ľuďmi → sledovanie momentu prekvapenia - remote controll robot → má antropomorfnú formu, neskrýva holý kovový skelet → rádiovo ovládaný - predstavenie na NY avantgardnom festivale - paródia na človeka → robot tu nepredstavuje obávané technické monštrum, ale je skôr humornou postavičkou - význam má aj samotné začleňovanie robota do davu → robot uţ nie je predmetom obdivu budúcnosti, ale súčasťou každodenného života |
|
|
Kybernetika
|
- kybernetika → spojenie organického a strojového
- veda zaoberajúca sa princípmi riadenia a prenosu informácií v strojoch, ţivých organizmoch a spoločenstvách → matematický popis - 1948 – Norbert Wiener – Cybernetics: Or Control and Communication in the Animal and the Machine - 1966 – Tom Shannon – Squat - manipulácia s robotickou rastlinou, ktorú divák pomocou dotyku a následného prenosu istého elektrického potenciálu zo svojho tela aktivoval k pohybu - kľúčovým pre dielo nie je samotný objekt, ale interakcia a akcia - nastolené otázky prepojenia človeka so strojom |
|
|
Umelá inteligencia
|
- skúmanie autonómneho správania stroja a prípadnej umelej inteligencie
- 1967-71 – Edward Ihnatowicz – The Senster - sústava prepojených, technicky komplikovaných oceľových trubiek → pomocou najnovších technológií reagoval na okolité zvukové podnety → ku zdroju zvuku najprv otočil hlavu a následne sa za zvukom vydalo aj jeho telo, hlasných zvukov sa zľakol a pretrvávajúce zvuky v ňom vzbudzovali zvedavosť - aj tu je dôleţitejším faktom akcia a interakcia neţ vonkajšia forma |
|
|
Dnešné robotické umenie
|
- robotické umenie sa svojim dôrazom na prejav/chovanie (behaviour) a akciu logicky
začalo posúvať do oblastí performance a iných experimentálnych divadelných aktivít - Survival Research Laboratories (SRL) - od 1980 performance s obrovským mnoţstvom strojov → kombinácia hudby, mechanizmov na rádiové ovládanie, organických materiálov, ohňa, hybridov organického a strojového - násilné a deštruktívne akcie → obvykle katarzné sebadeštruktívne finálne - témy sociálnych problémov, manipulácie ideológií, zneuţívanie moci, technologickej dominancie → otázky technológie vymykajúcej sa kontrole - Mark Pauliny - Louis-Philippe Demers & Bill Vorn - spojenie robotického umenia s divadlom/performance - chápanie robota ako autonómnej bytosti - Margo Apostolos - zaoberá sa tanečnou choreografiou robotov z pozície klasickej choreografky, ale aj z pozície vedkyne v oblasti tele-robotiky - technológia môţe umeniu priniesť nové prvky → nové pohyby špecifické priamo pre robotov |
|
|
12. Predchodcovia mediálneho umenia v ČR
|
- v zahraničí prebiehal vývoj nových médií cca od 60. rokov
- v Českej Republike sa dostal do povedomia až po páde socializmu v roku 1989 - v počiatkoch záujem predovšetkým iba v akademických kruhoch medzi umelcami, informatiky a pod. → posledné roky – komercionalizácia, nové médiá sa dostávajú k širšej verejnosti → nesúhlas zo strany umelcov pracujúcich s digitálnymi médiami - zázemie sa buduje na akademických pôdach v 90. rokoch → vznikajúce ateliéry intermédií – od 2003 taktieţ teoretické odbory zamerané na digitálne médiá - kaţdoročne taktieţ 2 festivaly venované tejto problematike – Entermultimediale Prah a do roku 2006 Zoom Brno - po 1989 → liberalizácia umenia, voľnejšia tvorba neţ v časom reţimu → dodnes však pretrváva tradičné chápanie umelca ako tvorcu diel pre galérie |
|
|
12. Predchodcovia mediálneho umenia v ČR
Najznámejšie osobnosti mediálneho umenia Videoart Performance |
Performance
- Tomáš Ruller (1957 - ) → spolupráca s medzinárodnou skupinou Black Market, venuje sa multimediálnemu performance, inštaláciám, videu, divadlu a architektonickým realizáciám - Milan Knížák (1940 - ) → maľba, plastika, móda, architektúra, hudba, literatúra, design, happeningy a akcie → pôsobil ako rektor AVU - Petr Štembera (1945 - ) → body art a performance s miernym masochistickým nádychom Video art - Woody Vasulka (1937 - ) → so Steinom zaloţili v roku 1971 v USA experimentálnu scénu s názvom The Kitchen – archivácia prác kolegov, skúmali a vyvíjali nové nástroje vyuţiteľné v umení – od roku 1976 digitálna práca s PC - Michael Bielický (1954 - ) → videoskulptury, experimenty s navigačnými systémami, častá ţidovská tematika - Radek Pilař (1931 - ) → popri práci s videom taktieţ maliar, grafik, ilustrátor, fotograf, scénograf, scenárista, reţisér animovaných filmov |
|
|
12. Predchodcovia mediálneho umenia v ČR
Najznámejšie osobnosti mediálneho umenia PC umenie animácie Net art Umenie vo verejnom priestore Interaktívne inštalácie |
PC umenie animácie
- Aurel Klimt (1972 - ) → štúdium na FAMU – jeden z popredných domácich tvorcov animovaných filmov Net art - Markéta Baňková → intenzívne venovanie sa umeniu v prostredí internetu Umenie vo verejnom priestore - Pode Bal → skupina výtvarníkov fungujúca od roku 1998 Interaktívne inštalácie - Pash* |
|
|
12. Predchodcovia mediálneho umenia v ČR
Najznámejšie osobnosti mediálneho umenia Zdeněk Pešánek (1896 – 1965) |
- vyštudoval sochárstvo ale vo svojich prácach prešiel od klasických materiálov
k elektrickému svetlu, zvuku, farbe a pohybu → vyuţitím neónu ako umeleckého výrazového prostriedku predbehol svoju dobu minimálne o 30 rokov - je celosvetovo uznávaným autorom – opisovaný ako nedocenená postava českej aj svetovej medzivojnovej avantgardy - venoval sa otázkam kinetického multimediálneho umenia - prínos: - realizoval moţnosť priameho interaktívneho programovania kinetickej skladby z klávesnice - 1922 – Farebný klavír v1. - 1924 – Farebný klavír v2. – obohatený o moţnosť úpravy tvaru a tónu - 1932 – Farebný klavír → koncert - v koncepcii svetelného urbanizmu a multimediálnych svetelných slávností - v originálnych svetelno-kinetických plastikách z presvetľovaných tvarov |
|
|
12. Predchodcovia mediálneho umenia v ČR
Najznámejšie osobnosti mediálneho umenia Zdeněk Sýkora (1920 - ) |
Zdeněk Sýkora (1920 - )
- maliar, grafik, sochár a pedagóg – štúdium deskriptívnej geometrie na ČVUT - inšpirácia v dadaizme, surrealizme, kubizme, princípe náhody ale aj aleatorickej hudbe - na prelome 50.-60. rokov sa na českej scéne objavuje zaujímavý prvok – náhodnosť ako plnohodnotný tvorivý element v tvorbe niektorých autorov - ďalší umelci pracujúci s náhodnosťou: Jiří Kolář (nestatická poézia), Hugo Demartiny (demonštrácia v priestore) → výtvarná skupina Kriţovatka - od 60. rokov → náhodnosť je dominantným prvkom jeho tvorby - 1962 – Šedá štruktúra → princíp náhody formuje obraz na základe matematického princípu kombinatoriky variujúc prvky v obraze - 1964 → ako jeden z prvých českých tvorcov vôbec začal vyuţívať počuítač → prostriedok poskytujúci inak nedosiahnuteľný rozsah variácií + umoţňujúci objektivizáciu kombinatorických postupov → zaradil sa k pionierom svetového počítačového umenia - prelom 60.-70. rokov → venovanie sa tzv. kombinatorickým štruktúram |
|
|
12. Predchodcovia mediálneho umenia v ČR
Alexander Hackenschmied (Hamid) (1907 – 2004) |
- fotograf, publicista, kameraman a reţisér – jeden z najvýznamnejších predstaviteľov
českej filmovej a fotografickej avantgardy - 30. roky – propagátor svetových avantgardných hnutí - 1930 – Bezúčelná prechádzka → debut – voľné putovanie muţa z Prahy na perifériu – výtvarnosť kamery a pozoruhodný rytmus montáţe - 1931 – Na Praţskom hrade → poetická štúdia gotickej architektúry - 1939 – emigrácia do USA - 1943 – Popoludňajšie osídla → surrealistický snímok → iniciačný a najpodstatnejší snímok tzv. druhej americkej avantgardy - stal sa USA občanom → meno Alexander Hamid - pracoval pre filmové oddelenie OSN ako strihač a reţisér dokumentárnych filmov - spolupráca s dokumentaristom Francisom Thompsonom → vytváranie multiprojekčných filmov a IMAX filmov - 1964 – Ţiť! – dokument určený pre simultánne premietanie na 3 plátna → Oscar |
|
|
13. Od Theatergraphu k Laterne Magike - Kinoautomat
Československá nová vlna |
- autori pôsobiaci v 60. rokoch
- Miloš Forman, Věra Chytilová, Ivan Passer, Jaroslav Papoušek, Pavel Juráček, Jiří Menzel, Vojtěch Jasný, - charakteristické znaky: - dlhé, často improvizované dialógy - čierny, miestami aţ absurdný humor - obsadzovanie nehercov - nekonvenčné témy pre tú dobu - 1962 – Štefan Uher – Slnko v sieti → 1. dielo československej novej vlny - 60. roky → zo začiatku mierna liberalizácia socialistického systému a neskôr uvoľnená cenzúra (prístup k filmom FR novej vlny a pod.) → moţnosť vzniku spoločensky kritických a formálne originálnych filmov - najnavštevovanejšie – trpké komédie ako Hoří, má panenko (M. Forman), Ostře sledované vlaky (J. Menzel) - pracovanie so symbolom podobenstva - Spalovač mrtvol, - významná súčasť hnutia → dokumentárne filmy inšpirované cinéma-vérité – Strop, Pytel Blech → Věra Chytilová - muzikály – Starci na chmelu (L. Rychman – 1964), Kdyby tisíc klarinetů (Roháč, Svitáček – 1965), |
|
|
13. Od Theatergraphu k Laterne Magike - Kinoautomat
Theatergraph |
- Miroslav Kouřil, Emil František Burian → spolupráca v divadle D 34
- pomenovanie scénického postupu - kombinácia premietaného obrazu (filmy, diapozitívy, svetlo) a javiskovej akcie → princíp fungoval ako prelínanie reálneho deja na scéne a premietaných projekcií – vzájomné dopĺňanie a/alebo vzájomná konfrontácia - obraz nefunguje ako iba ako ilustrácia, ale ako aktívna významová zložka diela - príbeh sa vrství do niekoľkých rovín, ktoré vytvárajú jeden celistvý dojem → hereckú akciu dopĺňa projekcia na ploche, alebo naopak, herec hrá v deji premietanom na ploche za ním - opačné poňatie scény – predošlé generácie divadelníkov chápali kulisy ako limitujúce objekty na scéne obmedzujúce v pohybe hercov - 1935 – Procitnutí jara → prvá inscenácia tohto typu - 1958 – rozpracovaním a zdokonalením systému theatergraphu sa pod vedením Alfreda Radoka a Josefa Svobodu vyvinula Laterna Magika → predstavenie na Svetovej výstave EXPO v Bruseli |
|
|
13. Od Theatergraphu k Laterne Magike - Kinoautomat
Laterna Magika Polyekrán |
- reţisér Alfréd Radok, scénograf Josef Svoboda
- integrácia filmového obrazu z ţivými vystúpeniami hercov alebo tanečníkov - Laterna Magika priamo vychádzala z konceptu Theatergraphu Miroslava Kouřila a Emila Františka Buriana - na rozvíjaní princípov spojenia filmu a javiska spolupracovala rada významných osobností umeleckých kruhov + predstavitelia československej novej vlny - takmer kaţdé predstavenie je zaloţené na odlišnom princípe spojenia obrazu a javiska → široké spektrum umeleckých prostriedkov - po úspechu tohto konceptu na EXPO ’58 v Bruseli → prebudovanie kina Adria na Národnej triede v Prahe - 70. roky – Laterna Magika sa stáva súčasťou Národného divadla v Prahe → umeleckým riaditeľom Josef Svoboda – úspech nielen v ČR ale i svetovo - Polyekrán - filmový program Emila Radoka a Josefa Svobody pre EXPO ‘58 - ide o projekciu fotografického alebo kinematografického obrazu na niekoľko plátien umiestnených v priestore |
|
|
13. Od Theatergraphu k Laterne Magike - Kinoautomat
Laterna Magika Kinoautomat |
- EXPO ’67 v Montreali – autor Radúz Činčera, scenárista Pavel Juráček,
reţiséri Jan Roháč a Vladimír Svitáček - revolučný filmový projekt spojený s československou novou vlnou - podstata projektu tkvela v zrejme prvom interaktívnom filmovom diele – Člověk a jeho dům – osudy nešikovného pána Nováka (Miroslav Horníček) → v kľúčových okamihoch filmu mohli diváci rozhodnúť o ďalšom vývoji na plátne - jedná sa o kombináciu živého herectva a filmového príbehu, ktorý je v určitých úsekoch prerušený a divákom je ponúknutá moţnosť vybratia si z variant pokračovania → interaktívne zapojenie diváka do príbehu - 2006 – Londýn – obnovená premiéra Kinoautomatu - 2007 – Praha – obnovená premiéra v originálnom kine Světozor, v ktorom sa kinoautomat premietal v rokoch 1971-72 → pod vedením dcéry Radúza Činčeru Aleny Činčerovej |
|
|
14. Video a experimentálny film v bývalom Československu
|
- termín video art v ČR → experimenty s týmto médiom ale aj iba prepisy snímok
z pôvodne filmového média - sprvoti istá nelegálnosť v tejto forme tvorby → prístup k technológiám bol kontrolovaný verejnými kultúrnymi inštiitúciami – mimoriadne ťaţký prístup k nim - západná EU a USA → video art sa prelínal so štrukturálnym filmom, intermediálnym akčným umením happeningu a performance, s umením inštalácie a pod → domácu scénu takáto rôznorodosť nezasiahla - výnimka → video dokumentácie performancií Tomáša Rullera od 1983 → multimediálna performance Mezi Tím a inštalácia Anti Anti Hudba - okrem Rullera ponímajú autori video ako nástroj pre riešenie tradičných výtvarných problémov → aplikácia maliarskych postupov do nového média → v USA a na západe – vizuálne hodnoty generovaného obrazu, modifikácia média analógovou a digitálnou cestou a pod. - 1989 – Den Videa – prvá kolektívna prezentácia českého videoartu v Prahe - koncepcia charakterizovaná ako „salón nezávislých“ |
|
|
14. Video a experimentálny film v bývalom Československu
Obor Video |
- 1987 – vznik skupiny
- charakteristická slobodná atmosféra a ignorácia cenzúry v rámci skupiny - ciele: - rozvoj umeleckých experimentov - vytvorenie videotéky - edukatívne, metodické a teoretické činnosti - zaistenie základných technických podmienok pre realizáciu tvorby - Radek Pilař → kľúčová osobnosť skupiny - zaoberal sa videotechnikou uţ začiatkom 80. rokov → snaha nájsť legitímne cesty ako prekonať obmedzenia spôsobené vtedajšou politickou scénou - ranná tvorba poznamenaná pop-artový výrazom → dekonštrukcia koláţovej animácie → animované snímky pre deti - neskôr zvolil metódu hand-made filmu → inklinácia k farebnému kinetizmu - FAMU – navrhoval zriadenie odboru → nakoniec vznikol iba Kabinet animovanej tvorby - skupina vystupovala komorne a nie na základe manifestu → spájal ich záujem o elektronické umenie - vďaka OV sa video dostalo do doby po 1989 |
|
|
14. Video a experimentálny film v bývalom Československu
Realita novej doby |
- obdobie tesne pred revolúciou
- členovia OV masovo kopírovali kazety - porevolučná situácia znamenala nové problémy – najmä ekonomické → transformáci OV na zdruţenie Obor video a intermediální tvorby UVU → neskôr Asociace vide a intermediální tvorby - zaloţenie Klubu videa Mánes → úspech vo vytvorení verejného konfrontačného priestoru pre svetových video umelcov pracujúcich v úplne iných podmienkach - 1991 – ustanovenie Media archívu v Rock Café → premietanie českého a zahraničného video artu - 1. pol. 90. rokov - zintenzívňovanie teoretického rámcu - rozširovanie výstavného kontextu - Pilař – zaloţenie niekoľkých nových odborov na VŠ → FAMU, FAVU - 2. pol. 90. rokov - stagnácia činnosti Asociácie - mnoho členov sa vrátilo k pôvodným umeleckým profesiám – prípadne pedagogická činnosť |
|
|
14. Video a experimentálny film v bývalom Československu
Inšpiračné zdroje nového českého video umenia |
- obdobie 1. video pokusov → súvislosť s obdobím medzivojnovej avantgardy,
fotografickej avantgardy, divadlom E.F. Buriana, konceptom Laterny Magiky a Kinoautomatu - inšpiračné zdroje – akčná maľba, abstrakcia, experiment – predovšetkým video experiment 60. a 70. rokov → Obor Video & R. Pilař, Z. Skala |
|
|
14. Video a experimentálny film v bývalom Československu
Michael Bielický (1954 - ) |
- 1969 – krátko po okupácii s rodičmi emigroval do Düsseldorfu
- 1984-89 – absolvent ateliéru pod vedením Nam June Paika → stal sa jeho asistentom - 1991 – vracia sa do Prahy kde na AVU zakladá Školu Nových Médií - záujem o fotografiu a experimenty s ňou → povaţuje sa za umelca-iluzionistu tvoriaceho v tradícii predchodcov českého interaktívneho umenia - oblasti záujmu: priestorové ilúzie, prepájanie fyzického a virtuálneho sveta, tvorba videoskulptúr, videopások či videobásní → neskôr vyuţívanie navigačných a telekomunikačných systémov spájajúcich rôzne miesta sveta - ţidovský pôvod → častý námet, - vplyv Josepha Beyusa a Nam June Paika → sochárske poňatie videoinštalácie - experimentálne videodokumenty → Paik (1986) a Flussers Fluss (1994) - inštalácie → Tento rok v Jeruzaleme (2006) → navigačné a komunikačné systémy - pracuje na prototype interaktívnej VR 360° + virtuálne štúdio Virtual Set Project |
|
|
14. Video a experimentálny film v bývalom Československu
Frank Malina (1912 – 1981) |
- významný pionier kinetického umenia → celoţivotná snaha podpory medzinárodnej
spolupráce vedy, techniky a vizuálneho umenia - definuje pohyb ako faktum modernej doby a významný element v umeleckej tvorbe → tvorba originálnych svetlo-kinetických systémov - svetovo uznávaný vedec → úzka spolupráca s matematikom Theodorom von Kármánom → konštrukcia prvej sondáţnej rakety - po 2. sv. vojne – z USA sa vracia do Európy → pôsobenie v UNESCO - 1953 – odchádza z Unesca → venovanie sa umeleckej dráhe a kinetickému umeniu - 1955 – prvá exhibícia v Paríţi - 1963 – Kosmos – kinetická nástenná maľba - 1968 – zakladá Leonardo – medzinárodné revue pre umenie, vedu a technológiu → zameranie sa na interakciu medzi súčasným umením, vedou a technikou - vyuţíva elektrické svetlo k vytvoreniu kompozície svetelných a farebných vzorcov v nepretržitom pohybe → reflexia nových moţností a obzorov poskytnutých vedou a technikou |
|
|
16. Media art v ČR dnes
Fakulta výtvarného umenia VUT (Brno) Akadémia výtvarných umení (Praha) Vysoká škola umelecko-priemyslová (Praha) |
---VUT---
Ateliér Intermédia - vedúci: doc. prom. ped. Václav Stratil Ateliér Multimédia - vedúci: Mgr. Richard Fajnor Ateliér Video - vedúci: Jesper James Alvaer, Jiří Ptáček Ateliér Performance - vedúci: prof. ak. soch. Tomáš Ruller ---AVU--- - Ateliér nových médií I a II - vedúci: Markus Huemer a Veronika Bromová - odbor bol zaloţený v roku 1991 Michaelom Bielickým - snaha vytvoriť podmienky k produkcii a výskumu v oblasti rýchlo sa rozvíjajúcich mediálnych technológií → cieľom je umoţniť praktický výskum a vývoj adekvátnych mediálnych technológií a ich pouţitie v umeleckom a spoločenskom kontexte ---VšÚP--- - Ateliér supermédií - vedúci: MgA. Federico Díaz - vznikol v septembri 2008 - cieľom ateliéru je naplniť vlastnú víziu pomocou najrôznejších techník na pomedzí viacerých médií → spojenie vedy a techniky v estetický objekt - supermédiom sa rozumie prostredie, v ktorom dochádza ku slobodnému kooperatívnemu prelínaniu fyzického s virtuálnym |
|
|
16. Media art v ČR dnes
Umelci Tomáš Dvořák aka Floex Anetta Mona Chisa Markéta Baňková |
Tomáš Dvořák aka Floex
- vyštudoval AVU pod vedením Michaela Bielického - základným prvkom jeho diela je veľká biela plocha (papier/partitúra) snímaná kamerou napojenou na PC → interaktívna reakcia PC na akciu performera - základnou zvukovou zloţkou je tzv. live sampling - 2002 – Kriţovatka - 2003 – RGB 1.0 - 2005 – RGB 2.0 - 2006 – Ţivá partitúra Anetta Mona Chisa - 1994-2000 Všvu rôzne porno variácie → Porno photoseries - témy genderu a pozície východoeurópskych umelcov v svete ovládanom západnými krajinami - video, inštalácie, performance - 2004 – Porno Photoseries - 2007 – When Labour Becomes Form Markéta Baňková - najvýznamnejšia zástupkyňa českého net artu - 2002 – finále ceny Jindřicha Chalupeckého – Smysly ţivota - 1997 – Město.html – prvý interaktívny projekt → kniha skladajúca sa zo 40 www stránok, internetový denník a pod → fiktívna homepage - 2000 – NYCmap.com – dokumentácia NY → fotky, videá – všetko umiestnené na web → rozsiahla moţnosť spoznávať miesta, ľudí a pod. |
|
|
16. Media art v ČR dnes
Umelci Silver Petra Vargová aka Citoyen |
Silver
- značka zaloţená v roku 1994 - premenlivá skupina umelcov-aktivistou pôsobiacich v šedej zóne medzi umením, vedou a technikou → ich projekty posledných rokov mali vţdy participačný, interaktívny, skupinový a mobilný charakter Petra Vargová aka Citoyen - AVU Ateliér konceptuálnych tendencií (ved. Miloš Šejn) a Ateliér multimediálnej tvorby (ved. Milan Kníţák) → neskôr Královská akadémia výtvarných umení v Štockholme - v súčasnej dobe je najvýraznejšou českou umelkyňou využívajúcou nové technológie - vystavuje skupinovo aj samostatne - počiatočný okruh záujmu – ľudské telo a intenzívne preţívanie subjektívnej telesnosti → moţnosti vyjadrenia tohto záujmu pomocou nových technológií - nové média ako základnú tému svojej tvorby vyuţíva špecificky → na hranici organického a syntetického, prírodného a umelého, virtuálneho a senzuálneho - 1996 – Pets, Monsters, Socha s lidským jádrem - 1999 – DNA |
|
|
16. Media art v ČR dnes
Umelci Federico Díaz |
Federico Díaz
- vedúci ateliéru supermédií na VŠUP Praha - patrí medzi najznámejších česko-argentínskych umelcov v oblasti nových médií - uţ v priebehu štúdia sa zaujímal o moţnosti nových prístupov k umeleckej tvorbe, o zapojenie softwaru, zvuku, svetla, pohybu či elektronických médií do umenia - záujem o problematiku ekológie a urbanizmu → experimenty v oblasti dizajnu a architektúry - 1990-92 – pomocou PC programov MetaBlobs a technológii Rapid Prototyping vytváraj svoje prvé digitálne plastiky - 1994 – zaloţil tím programátorov, architektov a dizajnérov s názvom E-area - 1992 – Nostalgia - 1999 – Empact |
